Fluorescencia je charakteristický jav, pri ktorom tuhé látky, kvapaliny alebo plyny vyžarujú svetlo pri osvetlení. Na rozdiel od fosforescencie sa termín fluorescencia vzťahuje na látky, ktoré nemajú dosvit, t. j. fluorescencia sa zastaví priamo po ožiarení stimulátora. To znamená, že elektróny atómov alebo molekúl fluorescenčnej látky vzrušené absorbovaním energie dopadajúceho svetla sa skutočne spontánne vrátia do svojho základného stavu a zároveň vyžarujú charakteristické svetlo. Podľa Stokesovho zákona fluorescencie je vlnová dĺžka svetla vyžarovaného fluorescenciou dlhšia ako vlnová dĺžka absorbovaného svetla:
υe≤υa
Kde
υ e = frekvencia emitovaného žiarenia,
υ a = frekvencia absorbovaného žiarenia.
Fluorescencia je svetlo vyžarované látkami, ktoré absorbujú svetlo alebo iné elektromagnetické žiarenie. Je to forma luminiscencie. Vo väčšine prípadov má vyžarované svetlo dlhšiu vlnovú dĺžku, a teda nižšiu energiu fotónu ako absorbované žiarenie. Jasný príklad fluorescencie nastáva, keď je absorbované žiarenie v ultrafialovej oblasti spektra (neviditeľné pre ľudské oko) a vyžarované svetlo je vo viditeľnej oblasti; to dáva fluorescenčnej látke jedinečnú farbu, ktorú možno vidieť len vtedy, keď je vystavená ultrafialovému svetlu. Keď je zdroj žiarenia zastavený, fluorescenčné materiály prestanú vyžarovať svetlo takmer okamžite, na rozdiel od fosforeskujúcich materiálov, ktoré po určitom čase naďalej vyžarujú svetlo.